Tak povedal Róbert Fico na farme v Šarovciach pred strarostlivo vybraným obecenstvom, ktoré mu vrelo zatlieskalo a usmialo sa takým tým frajerským úsmevom krčmového štamgastu, ako keď si niekto v krčme objedná nealkoholické pivo. Pán premiér im opätoval iný úsmev - ako keď si ôsmak cez veľkú prestávku nahlas grgne, až sa všetci eštenezmutovaní uznanlivo obzrú.
Teraz je úplne jasné, prečo si v čase krízy náš najmocnejší samopredpisuje takéto liečebné pobyty po svojich politických pamätníkoch. Duša každého malého napoleóna by pookriala nad toľkými úspechmi inžinierov, murárov, tesárov, cestárov... navyše, keď aj peňaženka neobíde naprázdno...
Ale keďže každý kúpeľný poukaz má svoj koniec, aj Robert Fico sa skôr, či neskôr raz vráti do úradu, k číslam a faktom, ktoré hovoria niečo úplne iné, ako sa hovorí na stretnutí smerákov. K údajom, ktoré by obyčajnému, priemerne vzdelanému smrteľníkovi na premiérskej stoličke spôsobovali svrbenie, nervozitu, kŕče v žalúdku a možno aj problémy s krčnou chrbticou. Celkom oprávnene.
A tak, pokiaľ bude Miki v kútiku tíško roniť slzy, Robko sa bude z trónu krivo usmievať a zapíjať skrývaný žiaľ zlým vínom, ktoré ani nebol schopný dopestovať, ktorému len fľašu navrhol a meno vymyslel. To, čo je vnútri, predsa podstatné nie je. To je celý on.
Ponaučenie: Keď niekoho chcete zosmiešniť, alebo z neho urobiť hlupáka, dávajte veľký pozor na spôsob, akým to urobíte. Aby ste z toho nevyšli horšie, ako plánovaná obeť.