Nástup vtipov o slovenských sudcoch

Autor: Ľubo Randjak | 22.6.2009 o 19:58 | Karma článku: 6,25 | Prečítané:  1466x

Ľud si v rámci ľudovej slovesnosti vždy krátil chvíľu tvorbou pesničiek, básničiek, porekadiel.... a vtipov. Témou bolo všetko to, čo ľud v krušných dobách akurát trápilo. Maniere panstva, chudoba, vojny... A tak je tomu v dobách dnešných.

Počas komunizmu a tesne po ňom boli v móde vtipy o komunistoch. Uvádzam príklad:
Aký je rozdiel medzi komunistom a trabantom? Žiadny. Rodina sa hanbí za oboch, ale potrební sú obidvaja.

Potom prišla revolúcia a národnostné napätie medzi čechmi a slovákmi a tak vyzerali aj playlisty vtipov. Príklad:
Dvaja česi dostavajú komín a jeden hovorí tomu druhému: "Sakra Franto, drž ten komín a já jdu pro peníze!"

Po rozpade federácie takmer úplnú nadvládu prevzali vtipy o blondínach a policajtoch. Pokiaľ tie blondínkovské sú viac menej taká všeobecná medzinárodná kategória, tie policajné (hlavne ich množstvo) boli miestnou špecialitou. Prečo? Nuž preto, lebo páni policajti v tom období vôbec nepredstavovali to čo mali - nástroj na boj so zločinom. Ich doslova negramotné výkony sa do povedomia národa zapísali až tak hlboko, že sa v tom období nenašiel lepší rezident morálneho a profesionálneho dna. Keďže sme ich ale museli všetci povinne a podľa zákona trpieť, nebolo inej zbrane ako sa z nich smiať. Slovo policajt (alebo žandár) už po vyslovení krivilo kútikmi úst a chudáci policajti na verejnosti radšej hovorili, že pracujú "v štátnej službe", až tak sa hanbili za svoje povolanie.
Chlapček na ulici zbadá človeka v uniforme. Beží k nemu a kričí: "Ujo policajt, ujo policajt, požičaj mi pištoľ!" - "Chlapče, ja som železničiar, to som len tak blbo zadíval."

Dnes sú v rovnakej pozícii sudcovia na Slovensku. Denno-denne sme informovaní, že títo vysoko nadpriemerne platení štátni zamestnanci robia chyby z levelu negramotných, že poriadok v slovných a inštitucionálnych gulášoch je pre nich viac ako samotná spravodlivosť, že manželia Mojsejovci požívajú vyššiu dôveryhodnosť ako samotný sudcovský stav. Mohol by som menovať viacej príznakov tejto spravodlivostnej gangrény, viete dobre, že ich sú najmenej dva habadeje. Stačí jeden jediny - Štefan Harabín.

Postaviť opäť na čelo Najvyššieho súdu človeka s takým morálnym kreditom, ako má tento (božeodpusť) doktor, je päťkou na maturitnom vysvedčení slovenskej demokracie z predmetu sebareflexia.
Sami si môžu za to, že najneskôr odteraz sa Slováci budú báť súdov nie kvôli možnosti utŕženia trestu ale kvôli absencii zmyslu pre spravodlivosť a česť. Ak sami sudcovia hneď niečo so svojou cťou nespravia, budú to tentoraz oni kým bude spoločnosť neskrývane pohŕdať, o kom si bude hovoriť tie najponižujúcejšie vtipy. Lenže tentokrát to nebude až taká sranda pre nás ostatných - pretože absencia tretieho piliera deľby moci môže mať za následok, že nám niečo spadne na hlavu. Niečo riadne ťažké. A nepomôžu nám ani prilby na hlavách.

Na záver pripájam jeden o slovenských sudcoch:

Viete prečo slovenský sudca nemôže dostať AIDS?
Aj vírusy majú svoju hrdosť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Súdy v Trenčíne odmietajú riešiť Galkovu kauzu odpočúvania

Obžaloba na bývalého šéfa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu leží na súde od februára 2016. Najvyšší súd mu teraz prikázal konať.

KOMENTÁRE

Česi mieria do čiernej diery Európy. Všetko pre korunu

Je možné, že šanca ľahkého vstupu do eurozóny zmizne.

AUTO

Anketa o Svetové auto roka 2018 sa ponesie v znamení SUV

Posledný ročník vyhral Jaguar F-Pace.


Už ste čítali?