Predstavte si že je hlboký komunizmus. Prichádzate študovať právo do Bratislavy - hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky. Okolnosti v hlavnom meste sú pre študenta z vidieckeho mestečka zo začiatku neprajné, ale šikovnosťou sa dá hocičo zvládnuť. Nájdete si frajerku a jej tatko Vám po škole vybaví parádnu vojnu a po vojne super prácu na ministerstve. Kamaráti aj z onakvejších rodín len tak slintajú. Svet sa Vám začína otvárať a dvere komunistických pohlavárov tiež - to je paráda. Rýchlo pochopíte, že v tomto svete, kde sa práca meria počtom a plamennosťou glorifikácií na adresu komunistických vodcov, sa nie je ťažké obracať. Tak sa teda snažíte. Všetko je na dobrej ceste.
Zrazu sa pozriete z okna a tam nejakí výrastkovia rúcajú spoločenský systém, v ktorom máte pred sebou predostretý červený koberec. Skoro Vás porazí. Našťastie tí výrastkovia zabudnú kto ste a Vás aj s Vašimi kumpánmi zoberú do hry. Pravidlá sú už troška iné, ale dá sa fungovať tak, že presmerujete svoju servilnosť iným smerom a premenujete stranu. Vyhlásite sa za šikovného právnika a profesno-politickú kariéru postavíte na tom, že ste odborník na trest smrti. Vysvetľujete to po rádiách, v telke, študentkám v škole - no nejakí pakovia zrazu tento trest zrušia, kvôli akýmsi medzinárodným zmluvám.... opäť Vás ide poraziť.
Bordel v štáte Vás posadí do kresla akéhosi zástupcu štátu pri akomsi medzinárodnom súdnom dvore. To je káva! Žiadna práca - kráľovská práca. Ani keď nevyhráte pre štát žiaden proces, nič sa nedeje - stále dokážete všetkým tvrdiť, že ste šikovný právnik.
Bordel v štáte sa stupňuje a s ním aj bordel vo Vašej strane. Takmer sa stávate predsedom strany, no zrazu v deň volieb z kandidatúry odstúpite, lebo nejaký šašo na Vás vytiahne Váš nemanželský pomer. Opäť veľké sklamanie. Sľúbia Vám za to nejakú funkciu, tak pristanete. Ale keď Vám množstvo tých funkcií pretečie pomedzi prsty z dôvodu, že ste vraj neskúsený a mladý, tak sa po ďalších sklamaniach naštvete a založíte si stranu vlastnú.
Prachy sa nájdu, celebritky tiež a primitívny slovník kombinácie krčmového tínedžera na národ zaberá. Najbližšie voľby sú takmer istá vec. Paráda - konečne veci naberajú ten správny smer. Verejne vyhlasujete, že najbližšiu poštu si už preberiete na Úrade vlády a v podstate sa takmer ujímate funkcie. No opäť nejaký pako Vás o pár drobných predbehne. Sklamanie ako svet. Zase sa to raz pokakalo.
Sľúbili ste síce odstúpenie, ale sorry - investori Vášho projektu tlačia a Vy neviete zohnať náhradu. Takže sa do toho púšťate ešte raz - ide sa vabank. Zmena stratégie - zaberajú kecy o sociálnosti a krčmoví umelci s vtipmi z internetu. Teraz sa to už musí podariť...
Až jedného krásneho dňa - na Adolfa (aké príznačné), vyhráte voľby a založíte niečo ako národno-socialistickú vládu (opäť, aké príznačné).
Bicyklista Vám zanechal štát v stave, že okolití premiéri len tak mľaskajú závisťou. Chlapci - kolegovia vedia ako na vec, tak sa môže začať Veľká žranica. Najprv poplatíte kamošom staré dlhy a začnete prihrávať kšefty vlastnej rastúcej armáde prisluhovačov. Všetko ide ako po masle. Peňazí je v kase dosť a v hitparáde vyhrávate na plnej čiare - starý hit o sociálnych drístoch ešte stále roztancuváva plné sály. Všetko nasvedčuje tomu, že obdobia sklamaní sú už dávno fuč.
Až tu zrazu, z hnusného imperialistického západu, príde akási kríza, čo Vám prereže dno na mešci a peniažky sa rozkotúľajú kade-tade; priteká ich už oveľa menej, nezamestnanosť rastie a tí hlupáci, ktorých ste si vybrali za kolegov len aby vynikla Vaša podpriemernosť, nevedia nič vymyslieť. Zúfalo kopírujete nápady bárskoho, len aby nikto neodhalil, že ste doteraz všetko iba prežierali a z toho hojna, čo bolo k dispozícii Vám neostalo nič. Ba dokonca, ostalo Vám s prepáčením hovno. Čo teraz?
Tu sa síce príbeh nekončí, ale ak ste sa dostatočne vžili do úlohy hlavnej postavy, asi viete, prečo niekto používa nenávisť a aroganciu ako hlavný pracovný nástroj.
Je to preto, lebo jeho vlastné idealizované JA sa mu začína hnusiť. Diferencie medzi ideálom, ktorý predkladá plebsu a tým, ktorý vidí ráno v zrkadle sú také obrovské, že vlastný hnev obráti na všetko, čo pre neho nemá význam a na každého, kto dokáže poukázať na jeho neschopnosť.
_ _ _ _
Podobnosť života a konania hlavnej postavy s nejakou reálnou postavou, je samozrejme čisto náhodná.
